Štvrtok 20. 06. 2024 21:51:43 | Meniny má Valéria

Formovanie mladej generácie je pre mňa atraktívne bez ohľadu na to koľko zarobím, hovorí učiteľka nominovaná v ankete Zlatý Amos

DUBNICA NAD VÁHOM / Do 17. ročníka ankety o najobľúbenejšieho učiteľa - Zlatý Amos, ktorú organizuje občianske združenie ADEVYK v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR postúpila aj učiteľka slovenského jazyka, literatúry a etickej výchovy Lucia Faltejsková. V rozhovore prezradila, či by si opäť vybrala učiteľské povolanie, či jej v práci učiteľky pomáha aj pôsobenie v komunálnej politike a prečo by zaviedla mediálnu výchovu na školách ako samostatný predmet.

Natália Štepanovičová|25. máj 2024|10:00:06

Zdroj: archív Lucie Faltejskovej

Súvisiaci článok
Až traja učitelia zo Žilinského kraja sa uchádzajú o vašu priazeň. Pozor, hlasovanie končí už čoskoro
Čítajte viac >

Aká bola Vaša bezprostredná reakcia, keď ste sa dozvedeli, že ste nominovaná na ocenenie Zlatý Amos? Prekvapilo Vás to?

  • Veľmi ma to prekvapilo. Síce sama viem, akí sú moji žiaci vďační, avšak vôbec by mi nenapadlo, že práve takáto vec im zíde na um a po prečítaní príbehu, ktorý o mne napísali, som naozaj nepochybovala o tom, že som si vybrala v živote správne – byť učiteľkou.

Nomináciu zadávajú študenti. Viete, kto Vás nominoval?

  • Učím veľmi aktívnych deviatakov, s ktorými máme za sebou naozaj zaujímavé roky plné neopakovateľných zážitkov v podobe vytvárania rôznych vzdelávacích materiálov za ich účasti a iniciatívy, online besedu s Danielom Hevierom, vytváraní únikových hier. Patrili sme medzi prvé školy, ktoré počas pandémie začali vyučovať online a streamovať vzdelávacie videá cez sociálne siete, do ktorých sa zapojili aj samotní žiaci. Takže mi hneď napadlo, kto toto „spískal“ (úsmev). Tí, s ktorými som zatiaľ za moje pedagogické pôsobenie strávila najviac času – s deviatakmi. Neskôr oslovili aj moju šiestacku triedu, ktorí sa s nadšením do tejto akcie zapojili.

Čo pre Vás osobne znamená učiteľské povolanie?

  • Byť učiteľkou je naozaj nádherné povolanie či v neposlednom rade i poslanie. Milujem na tom povolaní úplne všetko. Od mojich vynikajúcich kolegov, cez môj celoročný chaos na pracovnom stole, skvelých žiakov, ktorí ma prekvapujú stále viac a viac až po prvotriedne vedenie školy, na ktoré sa môžem vždy spoľahnúť. Trávim v škole naozaj veľa času, avšak zdá sa mi to veľmi prirodzené, pretože sa tam cítim ako doma.

Najväčším hnacím motorom v škole sú pre mňa rozhodne deti a každá súťaž, do ktorej sa spoločne zapájame. Každý ich úspech aj neúspech prežívam s nimi. Keď vidím ako sa deti pred mojimi očami neustále zlepšujú, rozvíjajú svoje komunikačné zručnosti, vytvárajú vynikajúcu klímu triedy, dokážu sa navzájom oceniť, podporiť, prekonávať prekážky a byť v neposlednom rade tímoví – tak to je pre mňa najväčšou odmenou, akú som si mohla priať.

Keď sa pozeráte s odstupom času na Vaše rozhodnutie stať sa učiteľkou, vybrali by ste sa učiteľským smerom opäť?

  • Bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Síce viem, že veľakrát nevieme, či sa rozhodneme správne, to nám nikto nepovie, avšak mne sa každým dňom potvrdzuje to, že som sa rozhodla správne (úsmev). I keď mojím detským snom bolo vždy herectvo a zúčastnila som sa aj talentových skúšok na Vysokú školu múzických umení, ktoré nedopadli tak, ako som si predstavovala. S odstupom času som si povedala, že to, že ma neprijali na herectvo, bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať, pretože by som nebola tam, kde som teraz, v práci, ktorú robím s radosťou a je mojím splneným snom.

Záujem o učiteľské povolanie je už niekoľko rokov malý. Pre mladých ľudí nie je toto povolanie aktraktívne. Aké opatrenia a kroky by podľa Vás mohli pomôcť zatraktívniť učiteľskú profesiu?

  • Ja si myslím, že učiteľstvo musíte mať v sebe. Mladí ľudia by si mali lásku k tomuto povolaniu pestovať už dlhšie. Hoci mojím najväčším snom bolo herectvo, už ako malá som sa hrávala na školu a s mamou chodila na vyučovanie, prednášky a semináre. Bolo mi jedno, koľko zarobím, dôležitejšie bolo, že vás práca napĺňa, robí vás šťastným, a najmä – formujete a posúvate dopredu ďalšiu generáciu mladých ľudí. To je podľa mňa dosť atraktívne (úsmev).

Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré by mohli zatraktívniť povolanie pedagóga, tak určite by mohli ponúkať nejaké učiteľské balíčky vo forme wellnes pobytov ako správnu psychohygienu (úsmev). To by Vám povedal každý učiteľ, že v máji a júni už každý melie z posledného, a tak by sme možno trochu predchádzali predčasnému vyhoreniu v tomto povolaní.

foto 1.jpg Zdroj: archív Lucie Faltejskovej

Okrem školstva pôsobíte v komunálnej politike. Prečo ste sa vôbec rozhodli zapojiť sa do politiky? Vidíte medzi týmito dvomi oblasťami nejaké prepojenie?

  • Túto možnosť mi pred dvomi rokmi ponúkol primátor Dubnice nad Váhom, Peter Wolf, s ktorým som v jeho tíme kandidovala. Otvoril mi širokú škálu ďalších možností a spoluprác a tak som sa rozhodla, že to môže byť pre mňa zaujímavé, keďže v Dubnici trávim veľa času a so svojimi žiakmi sa zaujímame aj o aktivity v meste. Určite to bola pre mňa ďalšia príležitosť, ako získať ďalšie zručnosti i v tejto oblasti a keďže mám rada výzvy, moja odpoveď bola hneď jasná (úsmev).

Pomáha Vám práca učiteľky pri niektorých politických aktivitách alebo rozhodnutiach - najmä ak ide o školstvo alebo je to naopak na škodu? Ak áno v čom?

  • Určte mi to pomáha, keďže môžem nazrieť na rôzne oblasti vzdelávania, aktivity, projekty aj ako predsedníčka školskej komisie mesta a aj ako učiteľka. Ak sa rozhodujem o tom, či sa nejaký projekt alebo dotácia v rámci školstva schváli alebo nie, viem argumentovať aj ako učiteľka, pretože v tom prostredí žijem a dôkladne ho poznám, viem ako to chodí a čo dané školy potrebujú a akým spôsobmi sa to dá získať a podobne.

Rozoberáte dôležitosť politiky a verejného života aj s Vašimi študentmi? Ak áno s akými reakciami sa stretávate? Zaujíma politika deti už na základnej škole?

  • Žiakov veľmi zaujíma všetko to, čo sa v našom meste deje. Či ide o rôzne projekty, akcie, výzvy mesta. Okrem iného, žiakov veľmi zaujíma aj to, čo vlastne poslanec ako taký robí pre mesto a nedávno ma veľmi potešilo, že mi povedali i to, že táto práca je pre nich natoľko zaujímavá, že by sa chceli v samospráve angažovať v budúcnosti tiež.

Nedávno sme spolupracovali aj s Dubnickým kaštieľom, kde sme natáčali propagačné video na vzdelávací program pre školy, ktorý organizovali a pomohli sme im o tomto programe informovať aj iné školy a mestá v okolí. Taktiež sme sa minulý rok zapojili aj do participatívneho rozpočtu mesta, kde sme prezentovali Náučný chodník, teda projekt, ktorý si žiaci sami vymysleli, ktorého obsahom sú rôzne témy z rôznorodých vzdelávacích oblastí, ako napríklad historické pamiatky mesta, nortwalking-ové cvičenia, kolobeh vody v prírode.

Každá tabuľa má QR kód, ktorý keď si okoloidúci naskenuje, zobrazí sa mu interaktívny kvíz z toho, čo si na tabuli prečítal, a tak si efektívne, zábavne a rýchlo overí svoje novonadobudnuté vedomosti. Tento rok sa chystáme do participatívneho rozpočtu mesta zapojiť taktiež.

Dočítala som sa o Vás, že pedagogicky zastrešujete Redakčný krúžok. Od koho, kedy a prečo vzišla myšlienka na založenie krúžku?

  • Áno, to máte pravdu, Redakčný krúžok už je taká tradícia našej školy a žiaci neustále vymýšľajú niečo nové. Redakčný krúžok vznikol pred tromi rokmi z náhodného dialógu na online hodine slovenčiny. Rozprávali sme sa o tom, čo všetko robia redaktori, aké zaujímavé články môžu písať a tvoriť a znenazdajky bola redakcia Demitrovky na svete. Táto myšlienka ich natoľko nadchla, že každý rok vymýšľali v rámci redakcie nové a nové veci, ktoré sú teraz veľkým benefitom pri vyučovaní nielen žiakov, ale aj učiteľov. Minulý rok vymysleli školský blog, DEMIBLOG, kde vytvárali rôzne články na zaujímavé témy, ktoré žiakov zaujímajú.

Okrem toho žiaci vytvorili skvelú vzdelávaciu platformu s názvom DEMILEARN, ktorá obsahuje rôzne vzdelávacie témy spracované formou interaktívnych kvízov, únikových hier, jednoducho plné vzdelávacieho obsahu, ktorý sami študenti vytvárajú a tým prispievajú k efektívnejšiemu vzdelávaniu, a samozrejme, aj k rovesníckemu učeniu. Každý rok je táto platforma aj na zápise prváčikov, ktorí sa sami zoznamujú s interaktívnym obsahom a naši členovia redakčného krúžku ich zavedú do úskalia tohto efektívneho a zábavného procesu vyučovania.

Tento rok majú zase projekt s názvom DEMIVISION, ktorý mapuje historické pamiatky Dubnice nad Váhom a širokého okolia, kde navštevujú rôzne pamiatky v regióne a natáčajú o nich vzdelávacie videá a vyzerá to asi tak, že si najskôr naštudujú nejaký obsah, ktorý daná pamiatka má, potom ju ideme pozrieť, natočíme video, následne na to urobíme kvíz a zverejníme na stránke. V rámci tohto projektu majú aj youtube kanál s názvom DEMIVISION, kde si nadšení youtuberi či široká verejnosť môže tieto videá pozrieť a naučiť sa niečo nové. Už tretí rok sa s týmito projektmi dostali do celoslovenského kola súťaže JUNIOR INTERNET, ktorá sa koná každoročne v Bratislave na Fakulte informatiky a informačných technológií, kde mnohokrát v kategórii medzi stredoškolákmi získali už tretíkrát Špeciálnu cenu hodnotiacej komisie, ktorá sa ukladá projektom s veľmi vysokou výnimočnou kvalitou.

Koľko máte v rámci krúžku detí a čo všetko si na ňom môžu vyskúšať? Baví ich to?

  • Byť členom krúžku je naozaj časovo náročné, keďže každý deň riešime nejaké záležitosti, ktoré sa ho týkajú, ako napríklad výzvy školy, mesta, súťaže, školské akcie, takže k dnešnému dňu tvoria Redakčný krúžok už tri roky štyria skalní redaktori. Externe preň pracuje viac ľudí, keďže ich zapájame do rôznych aktivít a súťaží. Zastrešujú ho deviataci, takže chcú tento rok predať „žezlo“ ostatným žiakom Demitrovky a to budúcoročným piatakom a šiestakom, ktorí oň prejavili brilantný záujem, takže som sama zvedavá, koľko mladých ľudí motivovali a inšpirovali a prihlásia sa budúci rok.

foto 2.jpg

Zdroj: archív Lucie Faltejskovej

Majú niektorí z nich ambície venovať sa žurnalistike aj v budúcnosti?

  • Tvorba článkov, blogov, webstránok či hľadanie informácií ich veľmi baví a napĺňa, takže ja som si istá, že v tomto budú pokračovať aj na vysokých školách.

Dôležitosť mediálnej výchovy ako samostatného predmetu na školách je už niekoľko rokov veľmi diskutovanou témou. Na niektorých školách je zaradená ako samostatná hodina, naopak inde je to prierezová téma. U vás na škole to funguje ako?

  • Mediálnu výchovu ako samostatný predmet nemáme, keďže sme škola s rozšíreným vyučovaním športu a disponibilné hodiny využívame v podobe športových príprav, preto je dosť náročné zaradiť takýto predmet ako samostatný do vyučovania. Mediálna výchova zostáva ako prierezová téma v rámci slovenčiny, občianskej náuky alebo etickej výchovy.

Aký je Váš názor na vyčlenenie mediálnej výchovy ako samostatného predmetu? Mala by byť na školách samostatným predmetom? Ak áno, prečo je to podľa Vás dôležité?

  • Vzhľadom na to, že mediálna gramotnosť je v dnešnej dobe mimoriadne dôležitá, určite by som súhlasila so zavedením tohto predmetu. Každý žiak, je či už chtiac-nechtiac zapojený do tohto sveta plného hoaxov, vymyslených správ, manipulácie, práce s dezinformáciami a nie je určite na škodu, aby tieto skutočnosti žiaci správne pochopili, vyjadrili svoj názor a vyhodnotili správnosť daného obsahu.

Kto by ju mal učiť? Mal by to odborník z praxe - napríklad novinár alebo by to mal byť učiteľ, prípadne by to mala byť kombinácia učiteľa v spolupráci s novinárom?

  • Myslím si, že tento predmet by mohol zvládnuť učiteľ s akoukoľvek aprobáciou, stačí si pozrieť v Štátnom vzdelávacom programe tento predmet a inštrukcie k nemu.

Pokiaľ ide o praktické aktivity, učiteľ by sa mohol prihlásiť na rôzne webináre s týmto obsahom, takže by to nemusel byť novinár, ale mohlo by byť zaujímavé si takéhoto človeka na hodinu prizvať a pozvať ho na besedu so žiakmi, ktorí by sa ho mohli opýtať všetko, čo ich v rámci tejto témy zaujíma.

Rozoberáte či už na krúžku alebo počas vyučovania dôležitosť mediálnej v súčasnej digitálnej dobe a realizujete aj edukatívne aktivity spojené s mediálnou výchovou?

  • Akurát minulý mesiac sme sa zúčastnili s redakčným tímom vzdelávacieho programu Dubnického kaštieľa, ktorý bol zameraný na informácie a dezinformácie s názvom „Nekazme si príbeh pravdou,“ kde si mohli prakticky vyskúšať či overiť si dané informácie, ktoré získali prostredníctvom rôznych médií a spoločne vyhodnotiť pravdivé skutočnosti. Bol to veľmi poučný a podnetný program a v rámci tohto programu sme natočili aj propagačné video v spolupráci s Dubnickým kaštieľom, v ktorom sme propagovali tento program pre ďalšie školy nášho regiónu. Takže áno, venujeme sa aj tejto problematike, veľmi ich baví overovať a vyhodnocovať rôzne skutočnosti.

Aké vlastnosti by mal mať človek, ktorý sa chce stať učiteľom?

  • Mal by byť empatický, láskavý, trpezlivý, priateľský, ochotný pomôcť a usmievavý.

To sú pre mňa základné vlastnosti, ktorých sa držím. Svoju prácu by mal každý dobrý pedagóg vykonávať zodpovedne, s láskou a najmä s úsmevom, pretože úsmev nám vždy rozžiari deň a s úsmevom dokážeme vyriešiť akýkoľvek problém. Často sa spolu so žiakmi veľa smejeme a zlepšujeme si každý deň náladu, motivujeme sa, inšpirujeme a v neposlednom rade sme si so žiakmi oporou v dobrom- aj v zlom a to je v dnešnej dobe naozaj obrovská rarita a vzácnosť.

foto 3.jpg

Zdroj: archív Lucie Faltejskovej

Dostali ste na začiatku Vašej kariéry nejaké rady od starších kolegov, ktorých sa držíte?

  • Veľakrát to znelo asi tak, že „To nemyslíš vážne, uteč, kým je čas“ a podobné vtipné vyjadrenia (úsmev). Viem, že išlo o vtip a oni mali všetkého za tie roky dosť a tešili sa do dôchodku. Avšak nie všetky také vyjadrenia boli. Ja som mala to šťastie, že som akurát nahradila moju triednu učiteľku zo základnej školy, takže bolo to celkom milé, že som zaujala práve jej miesto. Akoby to bol akýsi osud a ja na osud verím. Pokiaľ ide o rady pamätám si, že mám vždy pristupovať k žiakom s láskou, empatiou, veľa ich počúvať, chváliť ich a inšpirovať a najmä im ukazovať to, že mi na nich záleží.

Pristavme sa ešte pri Vašom obľúbenom učiteľovi. Mali ste počas Vášho štúdia šťastie na učiteľa, ktorý by si zaslúžil nomináciu na Zlatého Amosa? Zobrali ste si z jeho výuky niečo, čo využívate aj vo svojej učiteľskej praxi?

  • Ja mám to šťastie, že mám dve pani učiteľky. Jednu zo základnej školy pani Janku Prekopovú, ktorá bola mojou triednou učiteľkou na prvom stupni a vzbudila vo mne lásku k divadlu či recitovaniu a jednu zo strednej školy pani učiteľku Danku Demitrovú, ktorá ma učila nemecký jazyk a na jej láskavý prístup, ochotu pomáhať a rozdávať všetkým jej úsmev sa nedá nikdy zabudnúť. Ja by som Zlatého Amosa udelila im. Sú pre mňa nezabudnuteľné a rada na ne spomínam. Avšak tak celkovo mojím najväčším učiteľom a inšpiráciou celý život je moja mamina, ktorá je taktiež učiteľkou a vždy dokázala so svojimi žiakmi aj nemožné. Jej sila, oddanosť a cieľavedomosť je pre mňa obrovským hnacím motorom a prajem si, aby som raz bola ako ona. Pre niekoho nezabudnuteľná (úsmev).

Lucia Faltejsková

Vyštudovala učiteľstvo na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity a na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Od roku 2018 pracuje ako učiteľka v ZŠ s MŠ Pavla Demitru v Dubnici nad Váhom, kde učí slovenský jazyk a literatúru a etickú výchovu.


Súvisiaci článok
Učiteľská osobnosť Slovenska: Do top 10 finalistov sa prebojovali aj učitelia zo Žilinského kraja
Čítajte viac >

Zdieľať článok

Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk

Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť